Závod Kolonáda alebo na kolonáde s oplátkou v ruke
K Mariánskym Lázňam neodmysliteľne patria žriedla, liečebné procedúry, ľudia prechádzajúci sa na kolonáde – a rovnomenné Lázeňské oplátky. Sladké, neodolateľné, chrumkavé – svetoznáme.
Ako sa to vlastne začalo
Keď tam v roku 1856 upiekol pekársky majster Karel Reitenberg prvé kúpeľné oplátky, nemohol tušiť, akú povesť si získajú. Že si na nich budú pochutnávať také osobnosti ako kráľ Eduard VII., skladatelia Chopin a Strauss, spisovateľ Neruda. Že sa stanú súčasťou každej batožiny, s ktorou sa z Mariánskych Lázní vracia návštevník či pacient k svojim najbližším. Hoci im nemôže sprostredkovať jedinečný zážitok pri „chrumkaní“ úplne čerstvých, ešte teplých oplátok kúpených priamo v predajniach spojených s pekárňami. V okrúhlych plechových dózach či inom príťažlivom balení však patria k neodmysliteľným suvenírom „z kúpeľov“.
Od šikovných cukrárov až po závod Kolonáda
Závod Kolonáda síce vznikol v roku 1950, samotná výroba kúpeľných oplátok je však oveľa staršia. Najskôr sa jej venovali šikovní jednotlivci, menšie cukrárske firmy. V roku 1949 – po znárodnení súkromných výrobcov v Mariánskych Lázňach a Karlových Varoch – došlo k centralizácii výroby do bývalej výletnej reštaurácie Victoria v Mariánskych Lázňach. Samotnú prevádzku riadil podnik Karlovarské oplatkárny.
Na inej ulici o kus ďalej zase vyrábali orieškovo-čokoládové oplátky. Ešte v roku 1923 ich vo Viedni začal piecť cukrár Josef Homolka, ktorý sa po II. svetovej vojne presídlil do Mariánskych Lázní. Obe prevádzkarne žili chvíľu vlastným životom, následne boli spojené a rôzne premenúvané. Od roku 1974 má závod názov Kolonáda.
Lákavé, dostupné a tradičné
Pôvodne ručné kliešte na pečenie vytlačili poloautomatické stroje, výroba rástla, neustále sa zvyšoval aj záujem. A tak Lázeňské oplátky v rôznych baleniach a rôznych chutí dostať po celej republike a patria k veľmi obľúbeným značkám spoločnosti Opavia.
Receptúra bola od začiatku taká chuťovo originálna, že pretrvala bezo zmien až do dnešných dní. Zlepšenie sa týkalo len jedného, a to tukov. Od pôvodných živočíšnych tukov a masla sa prešlo na tuky výlučne rastlinné, ktoré sú z nutričného hľadiska menšou záťažou pre srdce a cievy.