LU – príbeh jednej značky (1882–1900)
V roku 1882 – keď podnik získal uvedenú zlatú medailu – sa Jean-Romain Lef?vre oženil, odkúpil podnik svojho otca a ako 24-ročný sa rozhodol poraziť Angličanov na ich vlastnej pôde.
„Louis Lef?vre veľmi dobre vedel, že anglické sušienky, vo Francúzsku také obľúbené, sa skladajú zo surovín pôvodom francúzskych. Nevedel vari, že z oblasti Vendée a Bretónska už dlhé roky posielajú do Anglicka celé vagóny vajec? Nevedel azda, že čistý trstinový cukor z Nantés na trhoch v cudzine veľmi oceňujú? A napokon nie je azda Bretónsko so svojimi pastvinami, z ktorých sa rodí maslo známe v celom svete, práve tu, za bránami Nantés? Skrátka, Nantés malo zo všetkých miest vo Francúzsku najvýhodnejšiu polohu, aby slávne sušienky – na tie mali Angličania, zdalo sa, monopol – mohlo vyrábať," vysvetľuje Revue des spécialités alimentaires z roku 1889.
Podnik sa rozvíja
Už v novembri 1882 opúšťa Louis Lef?vre-Utile podnik na ulici Boileau, ktorý je príliš malý, a usídľuje sa v priestoroch bývalej pradiarne, niekoľko stoviek metrov od stanice, Orléans. Chce tam založiť manufaktúru na trvanlivé pečivo vybavenú najmodernejšími strojmi a s dopravnou obsluhou po vode. Aby sa mohol lepšie venovať výrobe a distribúcii výrobkov, prizval si na pomoc svojho švagra Ernesta Lefi?vra a spoločne 1. februára 1887 založili továreň LU. Jeho starší brat medzitým zriadil prvý sklad v Paríži a vytvoril tak dynamickú a spoľahlivú predajnú sieť smerom k hlavnému mestu. Tým sa však plán na modernizáciu rodinného podniku nekončí. Teraz treba rozšíriť ponuku výrobkov a pracovať na známosti značky.
Rozprávkovo dobré sušienky
Na čele nového výrobného závodu vymýšľa Louis Lef?vre-Utile nové druhy trvanlivého pečiva. Jeden z nich, Petit-Beurre LU (maslové sušienky), má obrovský úspech. Pri jeho vlastnostiach, ako ich tu popísal tvorca výrobku, sa zbiehajú slinky: „Predstavte si sušienku tvaru pretiahnutého obdĺžnika, s okrajom do zaoblených volánikov vykrajovaným, ktorá pri nahryznutí chrupne, no nedrobí sa, ktorá sa rozplýva v ústach a vybranú, ale nie príliš výraznú chuť v nich zanecháva. Nie je to sušienka pôvodom z Británie, suchá ako Angličanka, čo na Výstavu (rozumej potravinársku výstavu v Nantés – pozn. prekl.) prichádza, bezvýrazná ako varená okrúhlica, ktorú si naši susedia spoza kanála toľko pochvaľujú, mdlá ako hmlistý deň na Temži; je to sušienka naozaj francúzska, naozaj bretónska, so štipkou cukru, troškou mlieka, orieškom toho šťavnatého masla, ktorým sa bretónske pláne preslávili na celom svete. Práve to je Petit-Beurre LU, ktoré si zákazníkov vo Francúzsku aj v cudzine okamžite získal.“ Dodajme, že povrch musí byť hladký, jemný a prirodzene zlatistej farby, vykrajovaný okraj viac prepečený a rohy tmavšej zlatistej farby. Na vykrajovaní si dal Louis Lef?vre-Utile obzvlášť záležať, zdôrazňuje jeho reliéf a trvá na dizajne rohov, ktoré malí a veľkí zákazníci odhrýzajú ako prvé. Úspech tohto výrobku je nesmierny a absolútna vernosť zákazníkov to potvrdzuje po celé desaťročia.
Jedinečná chuť aj tvar
Louis Lef?vre-Utile si dal tvar a značku Petit-Beurre LU zaregistrovať na Obchodnom súde v Nantés v roku 1888. Existujú však aj ďalšie „petit-beurre“, maslové sušienky vyrábané niekoľkými výrobcami v Nantés a v Bordeaux. Preto LU nezískalo výhradné právo na uvedené označení, ktoré zostalo všeobecným názvom daného typu sušienok. Jedno je isté: v okamihu, keď Louis Lef?vre-Utile dokončuje nedostižnú receptúru svojho „Petit-Beurre“, sám vytvára aj definitívny model vykrajovacej formy, ktorej kópia s dátumom 8. 9. 1886 je pod starostlivým dohľadom v archíve anglického výrobcu strojov T. & T. Vicars.
Balíme…
Až do konca 19. storočia väčšinu trvanlivých potravín bežne predávali na váhu, nebalené. Rozvoj distribučných ciest vyžaduje vytvoriť kvalitnejší obal, ktorý by zabezpečil lepšie uchovanie a účinnejšiu ochranu výrobku. Hneď po vytiahnutí z pece sa sušienky najprv zvislo urovnajú do drevených debničiek s mriežkovým dnom na zabezpečenie dokonalého vychladnutia výrobkov pred ich balením do škatuliek a na odstránenie úlomkov. Tieto debny sa potom umiestňujú na naklonenú pracovnú plochu, odkiaľ robotníčky sušienky vyberajú a veľmi rýchlo ich ukladajú do škatuliek z bieleho plechu, vopred vyložených pergamenovým papierom.
Vrchnák škatuľky sa stáva prostriedkom na propagáciu značky a je vždy krásne ilustrovaný. Každý tlačený obrázok vždy sprevádza postava Slávy, medaily a ocenenia, názov výrobku, vyobrazenie závodov a názov firmy.
Umenie na sušienkach
„Nie je nič lepšie na vzbudenie chuti ako očariť oko,“ tvrdil Lef?vre-Utile. Veľmi rýchlo sa presvedčil, že ilustrácia musí zodpovedať výrobku, ktorého prednosti vychvaľuje. Zaujíma sa o umenie, obklopí sa nadanými ilustrátormi a zhromaždí okolo seba najlepších umelcov v kraji, ktorý vytvárajú ilustrácie na jeho výrobky. V roku 1880 sú najnovším objavom plagáty, ktoré sa okamžite stávajú veľkou módou a Louis Lef?vre-Utile ich bez meškania využíva.
Umelecký duch
Lef?vre-Utile bol veľkým milovníkom umenia a veľmi sa mu páčila aj fotografia. Vyzbrojený fotoaparátom lietal nad Nantés balónom a vytvoril nádherné krajinárske snímky. Na ich základe potom rozširoval svoj závod. V podniku zriadil oddelenie, ktoré fotografovalo a vyvolávala snímky, a zaviedol sústavné archivovanie technických aj architektonických zmien a reklamných akcií značky. Tieto fotografie umožnili podniku už od roku 1897 starostlivo zaznamenať niekoľko tisíc pomaľovaných štítov domov a umiestnení reklám, ktoré šírili slávu tamojšej výroby po celom Francúzsku.