LU – príbeh a história jednej značky (1846–1882)
„História rodiny Lef?vre-Utile sa začína jedného krásneho dňa roku 1846. Toho rána môj pradedo Jean-Romain Lef?vre, povolaním cukrár vo Varennes-en-Argonne v kraji Meuse, dostal list z Bretónska. Jeden rodinný priateľ mu oznamoval, že v meste Nantés je voľné miesto cukrára. Na krajinu vtedy ťažko doliehala kríza a takúto príležitosť bolo treba využiť; slobodný dvadsaťsedemročný mladík sa teda okamžite zbalil a vydal sa hľadať šťastie.“
Preslávim svoje špeciality!
Cukrárstvo sa nachádza na ulici Boileau č. 5, priamo v centre Nantés. Tento najväčší francúzsky prístav je bohatý vďaka prekvitajúcemu námornému obchodu. Mladý cukrár je pevne rozhodnutý presláviť tam špeciality, ktorých tajomstvo pozná. Obyvateľom Nantés, ktorí boli zvyknutí na námornícke sucháre alebo mali radi anglické sušienky, ponúkol recepty z iných častí Francúzska: vaječné sušienky a rôzne druhy marcipánu, pričom nesmieme zabudnúť na slávne remešské sušienky. Podnik začínal skromne: prvé sušienky piekli v kôlni a predávali ich na stole vo dvore hneď po vytiahnutí z pece.
„Sladkí“ novomanželia
O štyri roky neskôr, 7. októbra 1850, sa Jean-Romain vracia do Varennes, aby sa tam oženil s Pauline-Isabelle Utile, ktorá pochádzala z Marle – mesta cukroviniek Slečna Utile má v tom čase 20 rokov a je obchodníčkou vo Varennes. Novomanželia sa hneď po svadbe vracajú do Nantés a cukrárstvo odkúpia. Pauline-Isabelle vedie obchod majstrovskou rukou; vynikajúci cukrár Jean-Romain dohliada na kvalitu a stabilitu výroby. „Súc presvedčený, že najlepšou zárukou obchodného úspechu je kvalita výrobku a ustálenosť produkcie, rozhodol Jean-Romain Lef?vre od samého začiatku vyrábať pečivo síce malé rozmanité čo do druhov, avšak vždy vysokej a najmä stálej kvality. Gurmáni potom vedeli tieto výhody oceniť a sami sa o vychýrenosť podniku postarali," uvádza francúzsky časopis Revue potravinárskych špecialít zo dňa 12. 7. 1889.
Sťahovanie do väčšieho
Výhodne umiestnená ulica Boileau sa stala jednou z najfrekventovanejších v meste a malé cukrárstvo začalo byť v okolí známe. V dôsledku úspechu začala byť manželom Lef?vre-Utilovcom dielnička onedlho tesná a bolo treba pomýšľať na rozšírenie. Vďaka značnej pomoci rodiny Utilovcov sa mojim praprarodičom v roku 1854 konečne podarilo otvoriť ligotavú cukráreň na ulici Boileau č. 7.
Chutne, vkusne…
Sušienky určené na dekoráciu sú tu vystavené na policiach a vkusne usporiadané v krásnych stojanoch. Tie, ktoré sú určené na predaj, sú umiestnené podľa druhov v pohároch z brúseného skla na nožičke a zákazníci si podľa chuti vytvárajú kombinácie pečiva: piškóty, vaječné sušienky, remešské sušienky, sušienky s vanilkovou polevou, champagneské sušienky, cukrárske piškóty, marcipán, kolieska z mandľového marcipánu alebo vynikajúce mandľové čajové pečivo. Predavačky vyberali kúsky z každého druhu klieštikmi, všetko zabalili do pergamenového papiera a vložili do vrecka z potlačeného papiera.
… ale aj nápadito
Neskôr bolo možné odniesť si pečivo v košíčku z potlačeného papiera s dekorom napodobňujúcim prútie, vyloženom pergamenovým papierom, navrchu preloženým a uzavretým pestrofarebnou ľanovou stuhou. Pokiaľ ide o darček, možno si vybrať kartónovú škatuľu olepenú papierom zdobeným farebnou potlačou vidieckych scén alebo hrajúcich sa detí.
Sušienky ako darček
Vďaka vysokokvalitným surovinám používaným pri výrobe sa trvanlivé pečivo v tom čase považovalo za ušľachtilý výrobok. Sušienky sa ponúkajú hosťom pozvaným v nedeľu alebo pri večeri v meste, na oslave narodenia dieťaťa aj ako poďakovanie. Darčekové škatule boli tiež vytvárané veľmi starostlivo. Zákazník, ktorý sa najviac ponáhľa alebo chce len jeden druh pečiva, si môže kúpiť vopred pripravené balíčky previazané potlačenou stuhou, ktorej farba sa odlišuje podľa špeciality ukrytej v balíčku. Veľmi rýchlo sa mená zakladateľov triezvo spojené pomlčkou objavili na obaloch a následne aj na vývesnom štíte novo rozšíreného cukrárstva „Lef?vre-Utile. Už onedlho budú na určenie značky stačiť len ich iniciály.
V roku 1882 získal Jean-Romain Lef?vre zlatú medailu na výstave v Nantés; je to najvyššie ocenenie udeľované v potravinárstve. Odvtedy už nedokázalo štrnásť robotníkov obracajúcich sa v dielni na 150 štvorcových metroch uspokojiť dopyt. Jean-Romain rozhodol, že navyše k vlastnej výrobe bude v obchode predávať anglické výrobky, napr. slávne sušienky Huntley & Palmers. V ich predaji vidí aj spôsob, ako tieto konkurenčné výrobky lepšie poznať a – prečo nie? – inšpirovať sa nimi pre budúce novinky.